Vždy príde ten deň, keď deti zjedia kľúčod dverí tajomstva. Už ho nevrátia. Tikot hodín, to nekonečné presýpanie piesku a slnko. Čas ako dejiny, čas ako minulosť a prítomnosť a budúcnosť sú tu stále. Paralelne s nami kráčajú. Kým tu sme. Kráčajú ďalej aj bez nás. pokračovanie článku
Hľadá rovnú zem. pokračovanie článku
Kedysi boli náušnice a šperky celkovo akési osobnejšie. Dnes ide o masovú výrobu a svetom hýbe bižutéria. Ja som síce naklonená tejto lacnejšej šperkovej alternatíve, no potrebujem veci individuálnejšieho charakteru. Z uniformity sa dostávam výrobou vlastných módnych doplnkov. A tým robím šperky znovu osobnými. Asi nie tak osobnými ako sú vlasy milovanej zaliate v živici, no majú môj rukopis. pokračovanie článku
Prišiel súmrak spolu s hmlou a krvavými šípkami. Vôňu levandule už len v spomienkach nosím. A škorica zhorkla slzami mojich očí. pokračovanie článku
Sophie Taeuber-Arp je autorkou obrazov s motívmi redukovanými na elementárne geometrické formy. Okrem maľby sa venovala textilným prácam, tvorila marionety, plastiky a reliéfy. Vyjadrovala sa aj tancom a divadlom. Tvorila choreografie, scénografie i bytový dizajn. Jej dielo významne ovplyvnilo vývoj moderny ako aj minimalizmus.
Bola aktívnou členkou Dada v Zurichu, účastníčkou Konštruktivistického hnutia a obhajkyňou konkrétneho umenia a geometrickej abstrakcie. pokračovanie článku
Genezis. V nekonečnom vesmíre lenivo plával svetadiel. Vplyvom tisícročí sa vyformoval na malú plošinku. Severnú polovicu tvorilo pohorie, na juhu sa rozprestierala mierne zvlnená plošina. Vysoko v horách pramenili dve rieky. Obe križovali pevninu až sa nakoniec preplietli v jednu. A jej delta s rachotom padala do mora. More sa spájalo s oceánom a všetka tá nekonečná voda obkolesovala pevninu. No a tu, medzi dvomi riekami sa odohráva náš príbeh. Tu začal život -úrodné bahno vytvorilo vhodné podmienky na budovanie novej civilizácie. pokračovanie článku
Našou obľúbenou destináciou je Rappersvil a jeho promenáda pri Zurichsee. Zaparkujeme neďaleko železničnej stanice a za chvíľku sme v prístave Zurichsee. Tu sa dá donekonečna prechádzať cestičkami plaziacimi sa na brehoch jazera. A keď dostaneme chuť na mesto, blúdenie uličkami starého Rapperswilu je to pravé. pokračovanie článku
Prišla sobota a tak sme sa – klasicky – vybrali na nejaký ten hajking. Zaviedlo nás to k jazeru pri meste Zug. Zaparkovali sme, natiahli si nohy a dali sa cestičkou obkolesujúcou Zugersee. Už pri prvom dotyku nás chytil pohľad na hladinu jazera a odrazy vrcholkov Rigi a Pilatusa. Čajky zase neúnavne škriekali, slnko stúpalo, napravo jazero, naľavo záplavy kvetov striedajúce plány kukurice, ďateliny alebo obilia. pokračovanie článku
Som Nomád. Moje stopy piesok nezachytí i vietor je k nim neľútostný.
